Ohrozením na Slovensku je homofóbia, nie zopár HIV pozitívnych

Krádnuť sa nemá. Ak však kradne jedlo matka 4 detí, tak pred súdom by nemala stáť ona, ale všetky vlády, minimálne od revolúcie, ktoré to dopustili. Porušovať zákony a nariadenia sa nemá, ale ak vláda žiadala, aby sme respirátory nosili aj uprostred lesa, alebo sami v aute, tak to bola ich hanba, že to nikto nedodržiaval. Klamať alebo zatajovať relevantné veci sa nemá, obzvlášť nie lekárom. Reakcie na zverejnenie zdravotného stavu poslanca Hellebrandta ho však v plnej miere vyviňujú. Obával sa úplne oprávnene. Vinní sú tí a tie, ktoré šíria homofóbiu, dezinformácie a stigmatizujú ľudí, ktorí nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo.

Pokračovať v čítaní

Gregory Fabian: Human Rights – Why They Will Always Matter

Human Rights Day, we mark the 70thanniversary of a special day in the history of humankind. On 10 December1948, in Paris, the United Nations General Assembly, through the passage of UNGeneral Assembly Resolution 217A (III) adopted The Universal Declaration ofHuman Rights (UDHR).  The GeneralAssembly proclaimed that it was „a common standard of achievement for allpeoples and all nations“ and urged that „every individual and every organ insociety“ should strive „to promote respect for these rights and freedoms“ and„secure their univeral and effective recognition“ within one´s own country, aswell as in other countries.

Pokračovať v čítaní

Timotej Briak: Fake news, dezinformácie a konšpirácie

Čo sa týka médií, zdá sa, že svet býval kedysi o mnoho jednoduchší. Televíznych kanálov bolo tak málo, že by sme ich spočítali na prstoch jednej ruky. To isté sa dá povedať aj o novinách. Internetovú komunikáciu si vedel predstaviť len málokto. Situácia dnes je však iná. Zdrojov informácií pribudlo, rýchlosť ich šírenia sa zvýšila. Medzi ,,mainstreamové“ média sa pomaly zaradili aj tzv. alternatívne médiá. Tak sa označujú média, ktoré mnohokrát vytvárajú ilúziu serióznosti, no zvyčajne v sebe skrývajú nebezpečnú propagandu či úplne vymyslené dezinformácie.

Pokračovať v čítaní




Tomáš Čorej: Vzdelaní = rozumní?

Rozmach krajnej pravice sa stal v slede udalostí uplynulých rokov vážnou spoločenskou témou a poprednou politickou otázkou. Súčasná slovenská vláda si vytýčila boj proti extrémizmu za jednu zo svojich absolútnych priorít1 a čoraz väčšou starosťou je skutočnosť, že ku myšlienkam protidemokratických a antipluralitných ideológií sa pridávajú mladí ľudia. Znepokojenie society je primerané, avšak téma nie je v globále pochopená správne. Problémom nie je ani zďaleka len to, že prívržencami extrémistov sú mladí, už vôbec to, že extrémisti majú prívržencov akéhokoľvek veku, je dosť veľkým problémom samo osebe. Najvážnejším problémom je to, že v ich radoch sú aj ľudia s najvyšším možným vzdelaním, tí, u ktorých by sme očakávali názorovú zrelosť a vyvinutosť. A nie je ich málo!

Pokračovať v čítaní




Michaela Harničárová: Postavenie žien v Indii

India. Jedna veľká rozmanitá krajina, v ktorej sa nachádzajú dve rozličné svety. Prvý svet je ten, ktorý vnímame ako turisti obdivujúc nekonečnú krásu Tádž Mahálu či iných kultúrnych pamiatok. Rozmanitosť prírody a všetkého na čo narazíme pri naších potulkách. Priam nádherná krajina ,do ktorej sa nie jeden človek zamiluje hneď na prvý pohľad. Avšak ten druhý svet sa vám ukáže, ak sa aspoň na chvíľu stanete súčasťou bežného indického života. Začnete túto krajinu vnímať úplne inak ako bežný človek a uvidíte niekedy až krutú realitu z blízka. Napríklad zistíte to, že ženy v Indii to nemajú až také ľahké ako ste si doteraz mysleli.

Pokračovať v čítaní




Adam Briešťanský: Prečo neonacisti naberajú na sile a čo sa s tým dá robiť?

Keď v parlamentných voľbách roku 2016 získala veľký počet mandátov krajne pravicová extrémistická strana, pre Slovensko to bol obrovský šok. Nebolo sa čomu čudovať, do poslaneckého zboru si prvýkrát od konca druhej svetovej vojny sadli fašisti.
Dnes vieme, že trend rozmachu krajnej pravice je celoeurópskym fenoménom. Hoci sa pred vyše sedemdesiatimi rokmi zdalo, že nacizmus je porazený, dnes všetko nasvedčuje opačnému záveru. V Českej republike nechýbalo veľa a neonacistická strana by mohla tvoriť vládu. V Maďarsku je premiérom radikálny nacionalista, ktorého spôsob vlády môžeme označiť za totalitný.

Pokračovať v čítaní




Viktória Holejová: Kotlebov “demokratický” sen?

Aké by bolo zvoliť v najbližších parlamentných voľbách Ľudovú stranu Naše Slovensko? Chce predsa našu vlasť zbaviť oligarchov a korupcie. Chce Slovensko oslobodiť od silného vplyvu Európskej únie a chrániť nás vo vlakoch. Na tom nie je nič zlé, práve naopak! Všetko je krásne ružové, až kým si pozorne neprečítame ich nenávistný a rasistický predvolebný program.

Pokračovať v čítaní




Simona Petričková: Volič

Ako sme si mohli všimnúť, za poslednú dobu sa výrazne zvýšil počet voličov krajne pravicových strán. Viac ako tretina týchto voličov sú mladí ľudia. Prečo sympatizujú s rasistickými, xenofóbnymi a homofóbnymi názormi?
Vieme, že politika ani mentalita spoločnosti v dnešnom svete nie je dokonalá. Ľudia si vždy nájdu dôvody prečo sa sťažovať. Či už idete na nedeľný obed k babke, alebo stojíte v rade pri pokladni, odvšadiaľ počuť reči typu : “ Fico je obyčajný zlodej“, “Všetci v tom parlamente len sedia na zadkoch a kradnú“, alebo “Celý život platím dane a ešte doteraz nie je postavená tá diaľnica z Bratislavy do Košíc“. A vtom si uvedomíte, že ako mladý človek by ste s tým predsa mali niečo robiť.

Pokračovať v čítaní




Erika Káková: 1488 a extrémizmus

Pre mnohých je toto len obyčajné číslo, no pre istú skupinu ľudí to znamená niečo viac. Každý z nás bol v škole informovaný o tom, čo sa dialo v rokoch 1939 – 1945. Sú nám známe všetky hrôzy, nemravné a nekalé udalosti, ktoré boli založené na chorej idei jedného človeka. Aj napriek tomu, že vojna bola ukončená, jej hlavný aktér sa sám zabil, jeho prívrženci prežili. Ako je možné, že v dnešnej dobe sú stále rozširované a prijímané názory novodobých neonacistov? Prečo mladí Slováci, ktorí vedia aké dôsledky má rozširovanie nenávisti a odoberanie slobody určitým skupinám ľudí, naďalej volia a preferujú v parlamente extrémistické strany?

Pokračovať v čítaní




Adela Sadloňová: Čo obal nepovie

Vidina rýchleho a masívneho zisku zatieňuje ľudskú myseľ už odnepamäti. Človek je prirodzený egoista, indivíduum usilujúce sa v prvom rade o uspokojenie svojich vlastných potrieb. Dobro spoločnosti pre nás nie je natoľko podstatné, v pomyselnom rebríčku našich hodnôt nikdy neatakuje tie najvyššie priečky. Túto skutočnosť môžeme spozorovať už v materskej škole, keď sa malé deti ťahajú o hračky. Nechcú sa deliť, nejde im o to spraviť šťastnými druhých, ale seba samého. Chamtivosť nás sprevádza po celý život – v škole, doma v kruhu najbližších, na ulici či v práci. Práve v súvislosti so zárobkovou činnosťou sa sebeckosť a mamonárstvo prejavujú v plnej sile a to predovšetkým na tých najvyšších pozíciách.

Pokračovať v čítaní